6.7.2019 (Webnoviny.sk) – Pokiaľ ide o cestovanie s deťmi, z hľadiska bezpečnosti je podľa záchranárov nevyhnutné, aby dieťa nižšie ako 150 centimetrov cestovalo v aute v autosedačke, respektíve dieťa vo veku od šesť do 10 rokov, ak váži od 15 do 36 kg v podsedáku v kombinácii s bezpečnostným pásom. Agentúru SITA informovalo Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR.
Ak je systém pre dieťa nepohodlný, počas cesty bude podľa záchranárov nepokojné a bude sa snažiť dostať sa z neho, čo zvyšuje nároky na pozornosť vodiča alebo sprevádzajúcu osobu.
Dieťa musí byť zároveň správne pripútané. „V opačnom prípade sa pri prudkom brzdení alebo náraze pri dopravnej nehode správa ako voľne letiaci predmet, ktorý narazí na každú prekážku pred sebou – predné sedadlá, opierky hlavy na predných sedadlách, čelné sklo. Kinetická energia pôsobiaca na nechránené krehké detské telo má často až fatálny následok – ťažké poškodenie zdravia alebo až smrť,“ uviedla vedúca Strediska odbornej prípravy na OS ZZS SR Margita Vernarcová.
Každé zastavenie pomáha
Cestu autom je potrebné podľa záchranárov naplánovať tak, aby všetci cestujúci boli oddýchnutí. Vhodné je pozrieť si trasu na mape vopred, aby sa dali naplánovať bezpečnostné prestávky, počas ktorých možno dieťa odpútať a nechať ho poprechádzať sa mimo vozidla v bezpečnom prostredí. Za dlhšiu cestu v prípade cestovania s dieťaťom môžeme podľa záchranárov považovať každú cestu, ktorá trvá dlhšie ako hodinu.
Po hodine pasívneho sedenia by sa mali aj deti aj dospelí postaviť, poprechádzať sa a zlepšiť si tým cirkuláciu krvi v dolných končatinách. U vodičov to má podľa záchranárov význam aj pre zlepšenie prekrvenia mozgu, čo v konečnom dôsledku zlepšuje schopnosť koncentrácie pozornosti na cestnú premávku a zaháňa únavu.
Každé zastavenie pri cestovaní autom pomáha lepšie prekonať aj kinetózu, teda chorobu z cestovania. Kinetóza sa podľa záchranárov prejavuje už počas cesty bolesťou hlavy a brucha, nadmerným zívaním, napínaním na vracanie a vracaním a najčastejšie postihuje deti vo veku od troch rokov a nezriedka aj dospelých. Predchádzať jej je možné aj užitím voľnopredajných liekov.
Takisto záchranári radia napríklad necestovať nalačno, ale ani prejedený, sedieť vzpriamene s privretými očami, nečítať počas jazdy a tiež nesledovať pohyb predmetov popri ceste. Ak človek vie, že kinetózou trpí, ideálnym riešením je cestovanie v noci.
„Nezabúdajme na pitný režim detí i dospelých. Do auta na dlhšiu trasu si musíme vždy vziať nesladené tekutiny (čaj, voda, minerálka) v objeme aspoň 1,5 litra na cestujúcu osobu. Môžeme totiž uviaznuť v kolóne vozidiel aj na niekoľko hodín a najbližšie občerstvenie môže byť veľmi vzdialené,“ zdôraznila Vernarcová.
Prehriatie organizmu
Počas dlhej cesty v aute bez funkčnej klimatizácie aj pri otvorených oknách s prísunom čerstvého vzduchu môže podľa záchranárov nastať prehriatie organizmu, ktoré sa prejaví s odstupom niekoľkých hodín zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou, bolesťami hlavy, vracaním a celkovou slabosťou.
Veľmi dôležité v takomto prípade je dopĺňanie tekutín už počas cesty, aby organizmus mal šancu sám sa ochladzovať potením. Dehydratácia, teda nedostatok tekutín v organizme, urýchľuje prehrievanie organizmu.
„Zo stojaceho auta so zatvorenými oknami sa na slnku stáva skleník, v ktorom veľmi rýchlo stúpa teplota vzduchu. Vzduch sa v takomto aute v priebehu jednej hodiny môže prehriať až na 60 – 70 stupňov Celzia. Takúto vysokú teplotu živý organizmus nemôže zniesť. Postupne so zohrievaním vzduchu sa zohrieva aj organizmus až do 40,5 – 41 stupňov, keď začnú zlyhávať základné životné funkcie – vedomie, dýchanie a krvný obeh. Žiaľ, smrť v niektorých prípadoch môže nastať už po 15 – 20 minútach strávených pri extrémne vysokej teplote vzduchu na priamom slnku,“ uviedla Vernarcová. V žiadnom prípade nie je podľa nej bezpečné nechávať v uzamknutom aute deti, starých a bezvládnych ľudí, ale ani zvieratá, ktoré sa bez pomoci nedokážu dostať z auta von.
Vysoký teplotný rozdiel
Podľa záchranárov zároveň nie je vhodné nastaviť teplotný rozdiel v aute oproti vonkajšiemu prostrediu o viac ako tri – štyri stupne. To znamená, že keď je vonkajšia teplota vzduchu 30 stupňov Celzia, klimatizáciu by sme mali nastaviť na maximálne 26 stupňov.
Po vystúpení z vozidla s príliš veľkým teplotným rozdielom sa detský organizmus veľmi zle vyrovnáva s teplotnou zmenou. Zvyšuje sa pulzová frekvencia, zrýchľuje sa dýchanie, zvyšujú sa celkové nároky na metabolizmus, dieťa sa nadmerne potí.
„Časté zmeny teplôt počas prestávok v jazde so zle nastavenou klimatizáciou v aute spôsobujú, že sa dieťa vonku pri vyššej teplote spotí a spotené nastupuje späť do chladného auta, výsledkom čoho môže byť prechladnutie, zápal sliznice dýchacích ciest,“ zdôraznila Vernarcová. Druhým aspektom je podľa nej kolujúci chladný vzduch v aute, ktorý môže spôsobiť zápal očných spojiviek, zápal stredného ucha i stuhnutie svalstva, na ktoré chladný vzduch neustále prúdi.
Únava z nepretržitej pozornosti
Prestávky počas šoférovania podľa záchranárov znižujú únavu z nepretržitej pozornosti, zvyšujú schopnosť koncentrácie pozornosti a zabraňujú vzniku kolíznych situácií pre mikrospánok vodiča. Prestávky je vhodné využiť aj na doplnenie tekutín, občerstvenie a krátku prechádzku. Toto všetko pôsobí preventívne aj na vznik kŕčových žíl v dolných končatinách a lepšie prekrvenie – okysličenie organizmu.
Záchranári takisto pripomínajú, že pri dlhom cestovaní autom na dovolenku dieťa často zaspí. Počas bezpečnostných prestávok by podľa nich dieťa nemalo byť ponechané bez dozoru dospelej osoby či už spí alebo nie. Je na zvážení rodičov, či dieťa pod ich dozorom nechajú v aute spať a zabezpečia mu prísun čerstvého vzduchu otvorením okien alebo ho zobudia a na chvíľu znesú mrzutosť práve zobudeného dieťaťa.
Podľa záchranárov si však treba uvedomiť, že spánok v aute nie je plnohodnotným oddychovým spánkom a často po dlhšom spánku cítime stuhnutosť vo svaloch i bolesti kĺbov z nepohodlnej polohy. Z tohto pohľadu je prijateľnejšie dieťa zobudiť, ponúknuť mu ľahké občerstvenie, tekutiny a krátku prechádzku v bezpečnom priestore.
Pozor na trombózu a embóliu
Zalomenie tela v bedrách pri sedení obmedzuje podľa záchranárov prietok krvi z dolných končatín a do nich. Vznikajú opuchy od prstov na nohách až po predkolenie obzvlášť u starších osôb. Aby ľudia minimalizovali hrozbu vzniku trombov a embolov, mali by sa podľa záchranárov pred každým dlhým cestovaním poradiť so svojím lekárom o preventívnych opatreniach, najmä ak trpia srdcovocievnymi ochoreniami, ako je ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, stav po mozgovocievnej príhode, cukrovka alebo v minulosti embóliu prekonali.
Trombóza a embólia na končatinách sa navonok prejavuje podobnými príznakmi. Bledosť a chlad pokožky pod upchatou cievou, bolestivosť a tŕpnutie končatiny. Každé podozrenie je potrebné konzultovať s lekárom okamžite po docestovaní. Ak sú však príznaky veľmi výrazné a bolesť je prudká, je potrebné prerušiť cestovanie a kontaktovať záchrannú zdravotnú službu na tiesňovej linke 155.
Ak sa embólia udeje v hrudníku alebo v mozgu, príznaky sú podľa záchranárov oveľa dramatickejšie a stav pacienta oveľa vážnejší. Prejavuje sa sťaženým dýchaním, stratou vedomia a postupnou, ale rýchlou progresiou k zlyhaniu základných životných funkcií.
„V tomto prípade hovoríme o život ohrozujúcom stave a je potrebné bez meškania kontaktovať záchrannú zdravotnú službu na tiesňovej linke 155. Ak cestujeme lietadlom, pomoci sa musíme dožadovať od palubného sprievodného personálu,“ uzavrela dodala Vernarcová.
Viac k témam: cestovanie, embólia, prehriatie organizmu, záchranári
Zdroj: Webnoviny.sk – Cestujete na dovolenku autom? Záchranári majú niekoľko odporúčaní © SITA Všetky práva vyhradené.
6. júla 2019
