Dezinformácie vníma väčšina Európanov ako problém, no v regulácii digitálneho prostredia sú rozdelení

441472_gettyimages 1131998505 676x451.jpg

18.11.2025 (SITA.sk) – Európanov rozdeľujú názory na reguláciu digitálneho prostredia. Niektorí hovoria o ochrane používateľov, iní zase o ohrození slobody prejavu. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý realizovalo Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) v spolupráci s agentúrou Ipsos v deviatich európskych krajinách. Prieskum sa realizoval pri príležitosti 17. novembra, keď si Česká republika a Slovensko pripomínajú 36 rokov od obnovenia slobody a demokracie.

Prieskumom sa zisťovali názory Európanov na jedno z najdiskutovanejších európskych nariadení, ktorým je Digital Services Act (DSA), ktorý sa zameriava aj na bezpečnosť online priestoru. Prieskum prebiehal v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Estónsku, Fínsku, Nemecku a Francúzsku. Prvá vlna prieskumu prebiehala od 16. júna do 11. júla a zúčastnilo sa na nej 25 024 respondentov. Druhá vlna prebiehala od 15. septembra do 10. októbra a zúčastnilo sa na nej 19 022 respondentov.

DSA čelí kritike zo strany USA

Výsledky prieskumu ukázali, že presne polovica respondentov verí, že cieľom DSA je vytvoriť bezpečné online prostredie a chrániť základné práva používateľov. Ako obmedzovanie slobody prejavu a zavádzanie cenzúry to vníma 28 percent opýtaných. Prevažná väčšina obyvateľov krajín zapojených do prieskumu je názoru, že problém dezinformácií je závažný. Myslí si to 79 percent opýtaných. Rovnaké percento ľudí sa súčasne domnieva, že dezinformácie predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Prieskum ďalej odhalil, že 68 percent respondentov súhlasí s tým, že štát by mal aktívne zasahovať proti šíreniu falošných a manipulatívnych informácií. Najsilnejšiu podporu má tento postoj v Poľsku, kde súhlas vyjadrilo 78 percent opýtaných. Nasleduje Francúzsko (74 %), pričom najmenej súhlasia v Maďarsku (58 %). V Českej republike súhlasí so štátnym zásahom 65 percent respondentov a na Slovensku 67 percent.

„Európske nariadenie DSA čelí opakovanej kritike zo strany predstaviteľov vlády USA, ktorí ho opisujú ako nástroj globálnej cenzúry a ohrozenie slobody prejavu. Podľa výskumu CEDMO 49 percent Európanov verí, že táto kritika je motivovaná snahou chrániť komerčné záujmy technologických gigantov, ako sú Meta a X,“ spresnila agentúra Ipsos s tým, že 21 percent ľudí súhlasí s tým, že DSA by malo byť zrušené pre kritiku zo strany predstaviteľov USA.

Sociológ a dátový analytik Ivan Ruta Cuker z CEDMO priblížil, že v Česku 41 percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že útoky predstaviteľov americkej vlády sú motivované ochranou finančných záujmov amerických súkromných spoločností. „Takmer rovnaký podiel (40 %) súhlasí s oficiálnym charakterizovaním DSA ako nástroja na ochranu používateľov a zabezpečenie bezpečného online prostredia,“ doplnil analytik.

Bezpečnosť a dôvera v inštitúcie

Ak ide o krajiny V4, a teda Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko, tak približne 80 percent obyvateľov považuje dezinformácie za významný problém. Názory na to, ako tento problém riešiť, sú však už odlišné. Na Slovensku a v Poľsku viac ľudí považuje dezinformácie za priamu bezpečnostnú hrozbu. Tento názor je menej rozšírený v Česku a v Maďarsku. Úlohu v týchto rozdieloch do veľkej miery zohráva politický a mediálny kontext.

„V Poľsku a Maďarsku je verejná sféra veľmi polarizovaná, čo ovplyvňuje vnímanie úlohy štátu. Poliaci patria medzi najsilnejších zástancov štátnej intervencie (78 %), zatiaľ čo Maďari sú v tomto ohľade najopatrnejší (58 %),“ spresnila agentúra Ipsos.

V Česku a na Slovensku zohráva zase väčšiu úlohu celková nedôvera voči inštitúciám. „Ľudia vnímajú tento problém ako závažný, ale menej sa spoliehajú na intervenciu štátu,“ doplnila agentúra.

Tieto rozdiely podľa analytika Ipsosu Michala Kormaňáka ukazujú, že stredná Európa zostáva regiónom, kde sa informačná bezpečnosť prelína s otázkou legitimity štátu a dôvery v demokratické inštitúcie. Obrana voči dezinformáciách tak podľa neho nebude spočívať len v regulácii či cenzúre, ale najmä vo zvyšovaní mediálnej gramotnosti, transparentnej komunikácii vlád či obnovení sociálnej dôvery.

Viac k témam: Dezinformácie, DSA, Prieskum, Sloboda prejavu
Zdroj: SITA.sk – Dezinformácie vníma väčšina Európanov ako problém, no v regulácii digitálneho prostredia sú rozdelení © SITA Všetky práva vyhradené.

18. novembra 2025

Odporúčané články