Slovenskí futbalisti sú v týchto dňoch na prahu veľkej skúšky svojho herného majstrovstva a hráčskej zručnosti. Už iba hodiny ich delia od prvého duelu na ich prvom európskom šampionáte v histórii. Naši futbalisti doteraz na takejto prestížnej akcii celoeurópskeho futbalu chýbali. Teraz idú vymazať toto biele miesto v histórii slovenského futbalu. Jedným z hráčov, ktorý by sa chcel pri tejto dejinnej udalosti podieľať, je aj mladý 23-ročný odchovanec revúckeho futbalu Norbert Gyömbér, ktorý na reprezentačný zraz prišiel zo slávneho talianskeho klubu AS Rím. Spolu sme hovorili aj o jeho pôsobení v tomto klube. Spolu sme rozoberali plány Slovákov na ME 2016 vo Francúzsku. Dotkli sme aj šancí zabojovať o postup ďalej zo základnej B skupiny majstrovstiev Európy.
Norbert, ako ste vnímali skutočnosť, že o miesto v reprezentačnom výbere trénera Jána Kozáka ste vy osobne museli bojovať až do poslednej možnej chvíle, že ste nomináciu na európsky šampionát 2016 nemali už dlhšie dopredu zaistenú a potvrdenú?
Ja si myslím, že vo futbale, tak ako v každom športe, musí pretekár stále bojovať o svoje miesto v reprezentačnom výbere. Tak to bolo aj počas úspešnej kvalifikácie o postup na ME vo Francúzsku na reprezentačnej úrovni, tak to bolo aj v mojom prípade v talianskom klube AS Rím. Nikto vám nomináciu na zápas nedá zadarmo. Všetko je výsledkom nejakého procesu… Preto som to bral ako normálnu vec, ako samozrejmosť. Zbytočnú vedu som z toho nerobil. Nebol na to žiadny dôvod (smiech).
Spomínate svoje pôsobenie v talianskom veľkoklube AS Rím. Aký rok ste v jeho drese prežili, na čo z neho budete najviac spomínať?
Tak, ak si odmyslíme tie moje časté výpadky pre zranenia, musím povedať, že v Ríme som prežil najkrajší rok mojej futbalovej kariéry. Bolo mi veľkou cťou byť v takom veľkom klube. Som veľmi rád, že som mohol hrať v drese tohto špičkového klubu. Potešilo ma, že som sa mohol pripravovať so špičkovými hráčmi, od ktorých som sa veľa naučil.
Norbert, hosťovanie v AS Rím sa vám koncom tohto mesiaca už končí. Čo bude s vami ďalej? Kam budú smerovať vaše kroky?
V tejto chvíli to ešte neviem. Teraz sa koncentrujem na povinnosti v reprezentácii Slovenska. Veci okolo môjho ďalšieho futbalového osudu budeme riešiť až v lete, počas prestávky. Počul som aj takú myšlienku, že moje ročné hosťovanie sa možno postupne zmení na trvalý prestup. Ale zatiaľ je to všetko ešte predčasné tvrdiť. To je iba jedna z možných ciest… Viac budem vedieť po návrate z Francúzska.
Ako vnímate blížiaci sa európsky šampionát, na ktorom prvýkrát v histórii budú hrať aj Slováci?
Ako to vnímam? Normálne. Ako každý futbalista, každý reprezentant. Každý sa na to naše prvé historické vystúpenie na ME veľmi teší. Každý je rád, že sme sa tam po toľkých rokoch snaženia prvýkrát aj dostali. A každý z nás vie, že teraz sa treba dobre skoncentrovať na svoj výkon. O ostatnom už netreba hovoriť.
Nebojíte sa toho, že na tak veľké medzinárodné podujatie vám pre časté zranenia chýba zápasová prax? Nebude to v konfrontácii s kvalitne pripravenými protihráčmi váš veľký handicap?
Ja si to nemyslím. Je síce pravda, že tých ťažkých zápasov za sebou v tejto sezóne nemám veľa, ale v klube som dobre a kvalitne trénoval. Navyše, žijem v prostredí, v ktorom sa každý deň musíte usilovať vydať zo seba všetko, ak chcete byť úspešný. A ja chcem byť úspešný. Preto som v Ríme vždy, keď som mohol, tvrdo trénoval. Myslím si, že som sa zodpovedne pripravoval na ligové zápasy, ktoré ma v Taliansku čakali. Preto verím, že na Euro 2016 som dobre pripravený.
Nad čím teraz uvažujete, čo vám behá po mysli tesne pred prvým ťažkým zápasom s Walesom?
Nad čím uvažujem pred prvým vystúpením nášho mužstva? V prvom rade veľmi si želám, aby som zostal zdravý. Dúfam, že som už vyčerpal všetku smolu, ktorá ma v Taliansku v poslednom období tak často sprevádzala. Viem, že vzhľadom na môj mladý vek bolo tých zranení viac ako dosť. Už by sa to mohlo zastaviť…
Čo vám dalo pôsobenie v Catanii a v AS Rím? Čím vás obohatili sezóny strávené v Taliansku?
Je to škola, ktorá sa nedá ničím nahradiť, ani zaplatiť. To musíte prežiť. V klube, v mužstve, na ihrisku, na tréningu. Všade. Už som to dnes niekoľkokrát povedal, aj keď som bol často zranený, pre mňa osobne to bol najkrajší rok v kariére. To budem tvrdiť stále. Lebo to tak vnútorne cítim, tak som to prežil. Boli to skúsenosti na nezaplatenie. Veď byť v mojom mladom veku v najslávnejšom talianskom klube to sa futbalistovi zo Slovenska nestáva každý rok (krátka odmlka). Pre mňa to bola najkrajšia odmena za prácu, ktorú som vo futbale doteraz urobil. Počnúc rodnou Revúcou cez Banskú Bystricu, Cataniu a končiac Rímom.
V mladom veku ste odišli z domu za veľkým futbalom, čiže z Revúcej do Banskej Bystrice. Aké to bolo odísť v takom mladom veku z domova do neznámeho prostredia, medzi neznámych ľudí?
Pre každého mladého hráča je určite zložitou skúškou odolnosti a schopností odísť z domu. Nebolo to jednoduché. Tak to bolo aj v mojom prípade. Hoci som išiel z Revúcej iba do Banskej Bystrice, čo nebolo ani sto kilometrov, bola to pre mňa veľká skúška. Naučil som sa existovať sám, naučil som sa niesť zodpovednosť za svoje konanie… V Banskej Bystrici som prežil krásne roky, na ktoré budem vždy rád spomínať. Mám pocit, že to skoré osamostatnenie mi pomohlo aj skôr dospieť. Keďže som bol preč od rodiny, musel som sa o seba postarať. Po rokoch si uvedomujem, že to bolo na niečo aj dobré (smiech).
Kto bol vaším futbalovým vzorom, na koho ste sa chceli vo svojom futbalovom živote podobať?
Podobať asi nikomu (smiech). To by som netvrdil… To sa ani nedá. Ale keď som bol mladší, a keď ešte Zidane aktívne hrával, tak on ma svojou hrou a bojovnosťou vždy upútal. Jeho som najviac sledoval. Bol môj vzor. Snažil som sa od neho učiť, len neviem, či sa mi to aj podarilo (smiech).
Vďaka komu ste sa už v mladom veku vypracovali na kvalitného futbalistu a reprezentanta? Kto vás nasmeroval týmto smerom?
Tak neviem, či som dobrý futbalista (smiech). To musia predsa povedať iní, nie ja o sebe. To nemôžem tvrdiť (smiech). Ale to, že som už v mladom veku dostal do reprezentačných výberov je predovšetkým zásluha môjho otca. Vďaka môjmu otcovi som dnes tam, kde som. On bol mojim prvým trénerom. Od neho som sa naučil prijímať futbal so všetkým dobrým i zlým. On chcel mať zo mňa futbalistu. Na tom, čo ma on naučil, mohli potom stavať aj iní tréneri, ktorí ma v kariére viedli. On mi vštepil lásku k futbalu, ostatní ju potom už iba zveľaďovali. Mal som v živote veľké šťastie aj v tom, že tí tréneri boli naozaj kvalitní. Boli to odborníci v tom, čo robili.
S akými cieľmi nastúpite na prvé historické stretnutie na európskom šampionáte proti Walesu? Čo budete v tomto meraní síl s predstaviteľmi typického ostrovného futbalu chcieť dokázať?
Samozrejme, že v tejto chvíli ešte neviem, či vôbec naň nastúpim (smiech). To je otázka skôr na pána trénera Kozáka, ako na mňa. Ja som v tejto veci veľmi malým pánom (smiech). Preto vám teraz odpoviem tak všeobecne… Všetci vieme, že od prvého zápasu sa to vlastne všetko môže odvíjať. Môže sa to pohnúť dobrým smerom, alebo aj nie (krátka odmlka). Vieme, že ak chceme pomýšľať na úspech, v prvom rade treba dobre a úspešne začať. Myslím si, a v tomto určite nie som sám, že keď ten prvý zápas na Eure zvládneme, máme veľkú šancu postúpiť zo skupiny ďalej. To si všetci v našom tíme jasne uvedomujeme, s tým pôjdeme ako mužstvo aj do zápasu s Walesom.
Norbert, práve ste definovali ambíciu, s ktorou pôjdete do prvého zápasu na ME vo Francúzsku. Zaujímalo by nás, čo je hlavným cieľom Slovákov pri ich historickom debute na tomto významnom medzinárodnom futbalovom podujatí celkovo?
Na šampionát sme predsa neprišli s odhodlaním iba sa zúčastniť. To by bolo na kvalitu nášho výberu, na hráčov, akí sa v ňom teraz zišli, dosť málo. Nie sme tu iba preto (krátka odmlka). My v tejto konfrontácii chceme dosiahnuť aj dobré výsledky. Ak to teraz poviem za mužstvo, ideme sa pobiť o dobré výsledky. Či nám to bude stačiť, ukážu najbližšie dni. Myslím si, že sme pred ME boli spolu dosť dlho na to, aby sme túto úlohu zvládli. Tvrdo sme na tom spoločne pracovali. Sme dobrý kolektív, ktorý vie, o čo na tomto Eure bude hrať.
Štefan Žilka
Norbert Gyömbér sa narodil 3. júla 1992 v Revúcej. Futbal začal hrávať už ako päťročný v MFK Revúca pod dohľadom svojho otca, ktorý bol v klube trénerom. Ako 13-ročný žiak odišiel za futbalom do mládežníckeho tímu prvoligového klubu FK Dukla Banská Bystrica. V A-tíme tíme Dukly Banská Bystrica debutoval 1. októbra 2011 v zápase proti MFK Ružomberok. Premiérová sezóna medzi seniormi mu vyšla, o čom svedčí fakt, že priaznivci Dukly ho vyhlásili za hráča sezóny 2011/2912, hoci v nej odohral iba 18 zápasov. V tom istom súťažnom ročníku slovenskej najvyššej súťaže ho tiež vyhlásili za objav sezóny Corgoň ligy 2011/2012. V rokoch 2011 – 2014 odohral v drese Dukly spolu 44 ligových zápasov. Jeho kvalitné výkony v drese banskobystrických vojakov neušli pozornosti mnohým odborníkom. Predstavitelia talianskeho klubu Calcio Catania v januári 2013 ústne dohodli jeho prestup z Dukly Banská Bystrica. Jeho štyri a polročné pôsobenie na Apeninskom polostrove však oficiálne spečatili až 1. júla 2013. Do 18. augusta 2015 stihol v Catanii absolvoval 26 duelov Serie A, v ktorých raz skóroval. V polovici augusta 2015 odišiel z Catanie na jednoročné hosťovanie do slávneho AS Rím. Aj vinou častých zranení doteraz odohral iba štyri majstrovské zápasy. Norbert Gyömbér bol od vstupu na slovenskú ligovú scénu reprezentantom SR do 19 rokov (4 zápasy), do 21 rojov (9 zápasov) a členom A-tímu SR, v ktorom odohral 13 duelov. Spoľahlivým výkonom aj on pomohol mužstvu trénera Jána Kozáka k postupu na ME 2016 vo Francúzsku (10. júna – 19. júla).
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
10. júna 2016
