BRATISLAVA 14. decembra 2016 (WBN/PR) – Michael, český lektor, ktorý žije s vírusom HIV, bol ochotný predstúpiť pred médiá a vyrozprávať im svoj príbeh: “ Nakazil som sa od promiskuitného partnera. K diagnostike prišlo úplnou náhodou, keď môj kolega v gastronómii ochorel na mononukleózu a musel som ísť na testy. Po počiatočnom šoku som zistil, že človek, infikovaný HIV síce žije naďalej plnohodnotný život, ale je navždy stigmatizovaný. Doslova sociálna smrť.“
Ako na túto chorobu reagovali Vaši blízki (nielen rodina, ale aj kamaráti)? Mali ste pocit, že sa po priznaní k tejto chorobe od Vás odvracajú?
Oznámenie najbližším nebolo hneď, dlho som to tajil, čo sa podpísalo na mojej psychike. Som zvyknutý byť otvorený, zdieľať emócie. Zrazu to nešlo. Musel som sa najskôr zmieriť s chorobou sám. Potom, keď som išiel „s farbou von“, bolo chvíľu také smutné obdobie, ale teraz už je všetko fajn. Mám veľkú podporu v rodine. Kamaráti a priatelia mi pomáhali od úplného začiatku. Veľmi.
Dá sa s týmto ochorením plnohodnotne žiť? V čom Vás choroba obmedzuje?
Hneď sa mi vybavuje reakcia ľudí „Jo ty máš to“. Ja spolupracujem so svojím lekárom, hovorím s ním na rovinu, užívam liečbu tak ako mám, bol som včas diagnostikovaný. To sú všetko hlavné faktory, ktoré kvalitu života s vírusom HIV ovplyvňujú.
Druhá stránka je, ako ja hovorím „sociálna smrť“, to sú predsudky a stigma v spoločnosti, alebo odmietnutie na miestach, kde by ste to najmenej čakali – teda u lekárov.
Proti stigmatizácii som sa ale rozhodol bojovať.
Zaznamenali ste na sebe nejaké nežiadúce účinky od začatia liečby?
Na to, ako veľmi som sa liečby bál a svoju prvú „tabletku“ som veľmi prežíval, sa nič zvláštne nekonalo. Bol som len prvý mesiac nesústredený alebo unavený. Telo si zvyklo a všetko je v poriadku.
Čo Vás na Vašej práci lektora najviac baví?
To objavovanie. V priebehu prednášok zisťujem, koľko žiakov má predsudky, alebo zlé informácie. A ja sa snažím nielen zmeniť ich názor, alebo ich poučiť. Ale tiež zistiť, odkiaľ majú zdroj informácií, alebo strachu. A spoločne to meníme k lepšiemu. A potom mám rád ten potlesk na záver každej prednášky.
Máte v súčasnosti partnera? Ako prijal fakt, že máte HIV vírus?
Mám, ale je to čerstvé. Ešte má trochu strach, ale spoločne to postupne prekonávame.
Z predchádzajúcich partnerov mal problém s mojou diagnózou a predovšetkým prácou len jeden človek, ktorý bol sám HIV pozitívny. Dnes nechápem, že som do takéhoto vzťahu išiel.
Čo, alebo kto Vám najviac pomohlo /pomohol pri vyrovnaní sa s touto diagnózou?
Zo začiatku môj najlepší kamarát, neskôr psychológ v HIV centre, v ktorom pôsobím. Ten mi vlastne pomohol najviac a naučil ma tak nejako znovu žiť. Po dlhšej dobe som si pomohol sám. Začala mi vadiť predstava, že má niekto strach a žije s HIV v strachu, ako ja. To bol prvý impulz v tom začať robiť, to čo robím (pozn. Pomoc novo diagnostikovaným).
Čo radíte Vašim „žiakom“ pri otázkach ako sa vyrovnať s chorobou?
Žiakom radím, aby nežili v neznalosti a vzdelávali sa. Pokiaľ ide o novodiagnostikovaných klientov, radím im, aby sa v prvom rade zamerali sami na seba a diagnózu prijali, zmierili sa s ňou. Je potrebné ísť ďalej.
Kam ísť na test: Bezplatné a anonymné testovanie na HIV realizuje Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS v Bratislave a Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo vašom kraji. Aktuálne miesta testovania nájdete aj na webe: www.domsvetlaslovensko.sk, alebo na bezplatnej linke 0800 666777.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
14. decembra 2016
