Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba, postihuje ľudí od dávnych čias.PARÍŽ/LONDÝN 29. januára (WebNoviny.sk) – Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, dáva príležitosť uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť. Aj v súčasnosti diagnostikujú vo svete jeden prípad lepry každé dve minúty.
V roku 2017 Svetový deň lepry pripadá na 29. januára.Britský portál lepra.org.uk uverejnil informáciu, podľa ktorej v roku 2015 bola lepra diagnostikovaná 210 758 ľuďom. Francúzsky portál missionlepre.org upozornil, že každý rok je najmenej 200 000 diagnostikovaných prípadov lepry. Veľká väčšina nových prípadov, 81 percent, sa vyskytuje v troch krajinách: v Brazílii, Indii a Indonézii.
Choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae
Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred Kristom v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva najmä v tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.
Lepra, alebo aj malomocenstvo, je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá – Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých sústreďovali na jednom mieste – v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.
Má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe. Do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.Svetový deň lepry inicioval v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby „v prospech postihnutých leprou“ vyvolal „mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete“.
V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: „Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť.“ Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942 zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória na Pobreží Slonoviny. Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
Zdroje: www.raoul-follereau.org; www.missionlepre.org, www.protestants.org, www.who.int; www.atlas-dermato.org; www.lepra.org.uk; www.medicinenet.com; www.timeanddate.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
29. januára 2017
