10.6.2024 (SITA.sk) – V eurovoľbách došlo k mobilizácii voličov v prospech dvoch strán – Progresívneho Slovenska (PS) a Smeru-SD, ktoré napokon obsadili prvé dve miesta.
Tieto strany stelesňujú konflikt, ktorý sa v súčasnosti na Slovensku odohráva a polarizáciu v spoločnosti na dva tábory. Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu 2024
„Voličské bloky sa formovali najmä okolo týchto dvoch strán. Začalo sa to ešte niekedy v období pred parlamentnými voľbami, pokračovalo to činnosťou vlády a reakciou opozície, počas prezidentských volieb a napokon aj po atentáte na premiéra,“ zhodnotil. Vytvorenie dvoch veľkých voličských táborov viedlo podľa Mesežnikova k tomu, že oba politické subjekty dosiahli pri vyššej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu vysoké percentá.
Menšie strany zostali pred bránami europarlamentu
Mobilizácia však bola jednoznačne v neprospech menších strán, ktoré majú blízke postoje v otázkach, v ktorých sa profilovali PS či Smer-SD. Podľa Mesežnikova na to doplatili napríklad strany Sloboda a Solidarita (SaS) či Demokrati, ktoré zostali tesne pred bránami europarlamentu.
>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku
„Časť voličov Demokratov či SaS sa zrejme na poslednú chvíľu napokon rozhodla, že bude voliť Progresívne Slovensko. Je to aj tým, že PS sa viac zviditeľňovalo v období medzi parlamentnými voľbami a eurovoľbami,“ skonštatoval Mesežnikov.
Hnutie Slovensko doplatilo tiež na to, že voličov konzervatívneho spektra mu zrejme zobralo aj KDH, ktoré pôsobí v Európskom parlamente dlhšie ako Matovičovo hnutie.
Slabý úspech Hlasu
Za slabým výsledkom vládneho Hlasu-SD vidí politológ jednak spomínanú mobilizáciu v prospech Smeru-SD a tiež fakt, že pozícia tejto strany je v európskych otázkach neurčitá a nie je veľmi jasné, čo vlastne presadzuje. Ďalším faktorom bola skutočnosť, že Peter Pellegrini už nebol predsedom strany a nezúčastňoval sa na jej komunikačných aktivitách.
„Nový predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok je kontroverzná postava a je možné, že niektorým voličom Hlasu z parlamentných volieb tak celkom nevyhovuje. Je vnímaný ako stúpenec Smeru a Fica,“ domnieva sa Mesežnikov. Slabá a neurčitá bola podľa neho aj eurokampaň Hlasu-SD.
„Zviditeľnili sa až po atentáte heslom, že Slovensko je zranené, zachráňme ho spoločne. Ale keby neprišlo k tejto strašnej udalosti, čo by využili na oslovenie voličov?“ podotkol Mesežnikov.
Skutočnosť, že Branislav Ondruš prekrúžkoval jednotku kandidátky Hlasu-SD Branislava Becíka pripisuje tomu, že štátny tajomník Ondruš sa dlhšie pohybuje v politike a je známejší, zatiaľ čo nitriansky župan Becík je vnímaný predovšetkým ako regionálny politik.
SNS sa v eurovoľbách nedarí
Slovenskej národnej strane (SNS), ktorá dosiahla v eurovoľbách podporu len 1,90 percenta, mohol prebrať voličské hlasy Smer-SD aj hnutie Republika.
„SNS v európskych voľbách tradične prehráva, pretože má divnú európsku agendu a nie je v tejto téme veľmi zrozumiteľná. Republika, ktorá je radikálne eurofóbna, bola pre voličov presvedčivejšia,“ zhodnotil Mesežnikov.
Uhrík sa zviditeľňoval
Republike podľa neho zároveň hralo do kariet, že hnutie malo aj v poslednom volebnom období svojho zástupcu v europarlamente – Milana Uhríka, ktorý sa dosť zviditeľňoval.
„V parlamentných voľbách zobral Republike hlasy Smer-SD, ale v eurovoľbách sa im pri nižšej účasti podarilo v podstate zopakovať výsledok Kotlebovej ĽSNS, na kandidátke ktorej sa Uhrík pred piatimi rokmi dostal do Európskeho parlamentu,“ dodal Mesežnikov.
V týchto eurovoľbách dosiahlo hnutie Republika výsledok 12,53 percenta, strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko úplne pohorela a získala 0,48 percenta hlasov voličov.
Viac k témam: Politológ, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk – Mesežnikov: V eurovoľbách došlo k mobilizácii v prospech dvoch strán, ktoré stelesňujú prebiehajúci konflikt na Slovensku © SITA Všetky práva vyhradené.
10. júna 2024
