30.1.2025 (SITA.sk) –
aktualizované, 30. januára, 16:53
Najvyšší súd SR sa vo štvrtok zaoberal kauzou známou ako Gorila, pričom zamietol dovolanie podnikateľa Jaroslava Haščáka v jeho spore o náhradu škody so Slovenskou informačnou službou. Ako uviedla predsedníčka dovolacieho senátu NS SR Alena Adamcová, záležitosť sa týka žaloby, ktorú finančník podal ešte v roku 2014.
V nej sa dožadoval, aby štát nevyužíval informácie získané na základe odposluchov z rokov 2005 a 2006, žiadal odposluchy zničiť a tiež požadoval náhradu nemajetkovej ujmy.
Nedôvodné dovolanie
Bývalý Okresný súd Bratislava I v roku 2017 žalobu Haščáka zamietol. V rámci odvolacieho konania v roku 2020 Krajský súd v Bratislave v časti potvrdil prvostupňový verdikt. V časti týkajúcej sa údajného porušenia práva na ochranu osobnosti však vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Podnikateľ následne podal dovolanie na Najvyšší súd SR, v ktorom žiadal, aby bolo jeho žalobe vyhovené, prípadne, aby dovolací súd predošlé rozhodnutia zrušil.
Podľa Adamcovej však bol súd kompetentný rozhodovať len o jednej z piatich právnych otázok uvedených v dovolaní. Konkrétne išlo o otázku, či je možné domáhať sa voči štátu zdržanlivosti v protiprávnom konaní. Dovolací súd však v tejto súvislosti zamietol dovolanie ako nedôvodné.
Uloženie povinnosti štátu
„Úlohou súdu v tomto konaní je vyvodenie zodpovednosti v občiansko-právnom zmysle tohto pojmu a náhrada škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom organu verejnej moci,“ povedala Adamcová.
V civilnom konaní podľa nej nie je možné žiadať, aby súd ukladal povinnosti štátu, ktoré mu vyplývajú z verejnoprávnych predpisov. Za bežných okolností totiž podľa predsedníčky senátu právne predpisy v oblasti administratívneho práva a trestného práva upravujú procesný postup, ktorý dáva fyzickej osobe, do ktorej práv sa neoprávnene zasiahlo, možnosť, aby žiadala odstránenie nezákonnosti.
„V predmetnom prípade však špecifické postavenie SIS neumožňuje tradičný inštančný postup a rovnako je SIS vyňatá z pôsobnosti správnych súdov,“ vysvetlila Adamcová.
Ani štátnym orgánom, ako je Národná rada SR, nezveruje podľa Adamcovej zákon právomoc vymáhať voči SIS dodržiavanie jej povinností. Postup žalobcu preto podľa dovolacieho súdu nebol správny. „V rozsahu, v akom je žaloba predmetom tohto dovolacieho konania, podľa prípustnej dovolacej otázky je nedôvodná,“ doplnila Adamciová.
Zmenili sa pomery na „právnom ihrisku“
Podľa právneho zástupcu Haščáka Martina Škublu z ústneho odôvodnenia štvrtkového dovolacieho rozsudku vyplýva, že vzhľadom na právny vývoj v kauze Gorila sa zmenili pomery na „právnom ihrisku„.
„Inak povedané, klient žaloval správne, ale dnes mu ochranu má poskytnúť iný orgán ako civilný súd. To je pointa dovolacieho rozsudku,“ zdôraznil advokát, pričom však záver súdu označil za diskutabilný, keďže pred dvoma rokmi podľa neho platilo v dovolacej kauze Zoltána V. pri rovnakej žalobe niečo iné.
„Najvyšší súd SR povedal, že Jaroslav Haščák má iný právny prostriedok ochrany jeho práv, a to ústavnú sťažnosť a civilné súdy nie sú oprávnené mu túto ochranu poskytnúť. A odôvodnil to aj zmenou právneho vývoja v kauze,“ zdôraznil Škubla.
Najvyšší súd má na túto vec už iný názor
Kým v marci 2012 Ústavný súd SR sťažovateľov voči Gorile s ich nárokmi proti SIS na zničenie výstupov z odposluchov odkázal podľa Škublu na civilné súdnictvo, dnes má na túto vec po viac ako 10 rokoch konania pred civilnými súdmi Najvyšší súd SR iný názor.
„A pritom odkazuje na uznesenie ÚS SR, v zmysle ktorého má Jaroslav Haščák na ochranu týchto nárokov podať ústavnú sťažnosť,“ doplnil Škubla s tým, že takáto sťažnosť je už podaná.
Ústavný súd SR ešte minulý rok prikázal Slovenskej informačnej službe, aby zničila výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v kauze známej ako Gorila. Ako totiž konštatoval senát zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Miroslava Duriša a Martina Vernarského, SIS nezničením nahrávok porušila základné práva sťažovateľa Zoltána V. SIS nahrávky vyhotovila na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005 a z 18. mája 2006.
Spis Gorila sa na verejnosti objavil v decembri 2011, pričom jeho obsah tvorili prepisy rozhovorov medzi viacerými politikmi a osobami z prostredia finančných skupín. Za autora spisu je považovaný bývalý príslušník SIS Peter Holúbek. Nahrávky vznikli v byte na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý vlastnil Zoltán V. prezývaný Gorila. Neskôr prenikla na verejnosť aj 39-hodinová nahrávka.
Viac k témam: Dovolanie, Kauza Gorila, Súdy
Zdroj: SITA.sk – Najvyšší súd sa zaoberal kauzou Gorila, dovolanie Haščáka o náhradu škody zamietol © SITA Všetky práva vyhradené.
30. januára 2025
