24.3.2025 (SITA.sk) – Participácia občianskej spoločnosti na tvorbe verejných politík nie je lobing. Upozornilo na to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré vyzvalo poslancov parlamentu, aby nepodporili poslanecký návrh zákona o neziskových organizáciách. Stredisko sa k pôvodnému zneniu zákona vyjadrilo už v apríli v liste poslancom.
Ako SNSĽP pripomenulo, v máji ho kritizoval aj komisár Rady Európy, ktorý vyčítal nedostatok procesných záruk a nedostatočne preukázanú proporcionalitu a nevyhnutnosť návrhu, ktorý zásadným spôsobom zasahuje do práva občanov Slovenskej republiky združovať sa.
Stredisko upozornilo, že na najbližšiu schôdzu parlamentu sa návrh prekladá s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ten pôvodný zásadne mení.
Povinnosť registrácie
Ako SNSĽP priblížilo, zásadná zmena v pozmeňujúcom návrhu sa týka povinnosti registrácie organizácie so zahraničnou podporou. Tá by podľa strediska mohla byť v rozpore s európskym právom. „Táto registrácia má byť podľa nového návrhu nahradená povinnosťou registrovať sa na činnosť lobingu,“ spresnil SNSĽP s tým, že výnimku predstavujú činnosti odborových organizácií, organizácií zamestnávateľov a športových organizácií.
Stredisko podotklo, že na výkon „lobingu“ sa musia registrovať iba mimovládne neziskové organizácie, ktoré musia lobovanú osobu upovedomiť, že sa ich činnosť týka lobingu. Súčasne musia o vykonanom lobingu zverejňovať štvrťročnú správu pod hrozbou pokuty.
Mimovládky budú mať ďalej povinnosť zverejňovať výkaz o transparentnosti, ktorého obsahom je prehľad príjmov a výdavkov, prehľad o fyzických osobách v prípade, že prispeli viac ako päťtisíc eur za rok a tiež údaje o právnických osobách, ktoré prispeli na ich činnosť, vrátane identifikačných údajov a výšky príspevku. Výkaz má obsahovať aj údaje o fyzickej osobe, ktorá je orgánom alebo členom mimovládnej organizácie.
Stredisko podotklo, že zo znenia návrhu nie je jasné, na ktoré orgány sa táto povinnosť vzťahuje a koľkých osôb sa bude týkať povinnosť zverejnenia osobných údajov, a to aj napriek zásahu do ich práva na súkromie.
Pokuty až zrušenie organizácie
Občianske združenia a organizácie so zahraničným prvkom vypracúvajú výkaz v prípade, že ich príjmy presiahnu 35-tisíc eur za kalendárny rok. Za nesplnenie uvedenej povinnosti hrozia pokuty tisíc eur, desaťtisíc eur a na tretíkrát až zrušenie a likvidácia organizácie.
Slovenské stredisko pre ľudské práva upozornilo, že o zrušení občianskeho združenia a organizácie s medzinárodným prvkom bude môcť rozhodnúť priamo ministerstvo vnútra, a to bez súdneho konania. Návrh v takomto znení tak SNSĽP považuje za absolútne neprijateľný, pretože je v rozpore s ústavnými právami a vážne narúša právny štát.
„Upozorňujeme, že samotný pozmeňujúci návrh v odôvodnení odkazuje na viaceré medzinárodné odporúčania a publikácie na tému lobingu, s ktorými je návrh napriek tomu v rozpore,“ doplnilo stredisko a vysvetlilo, že sa návrh nezaoberá povinnosťou registrácie pre lobujúcich, akými sú záujmové združenia či obchodné spoločnosti. Nevenuje sa tak riziku ovplyvňovania vecí verejných obchodnými, profesijnými či osobnými záujmami.
SNSĽP ďalej upozornilo, že návrh nepočíta s reguláciou darov vrcholným predstaviteľom verejnej správy či s reguláciou poradenských služieb, ale len s reguláciou mimovládok, ktoré vykonávajú činnosť v prospech verejnosti, vrátane advokácie v oblasti ľudských práv.
„Návrh teda nijakým spôsobom nereaguje na odporúčania skupiny krajín proti korupcii (GRECO), na ktoré rovnako predkladateľ v odôvodnení odkazuje,“ doplnilo stredisko.
Bariéry a zastrašovanie
SNSĽP upozorňuje aj na to, že návrh nereflektuje platné právne predpisy a verejné politiky vlády, ktoré sa týkajú participácie občianskej spoločnosti a verejnosti na tvorbe verejných politík. „Keďže akákoľvek forma participácie znamená priame alebo nepriame ovplyvňovanie rozhodovania, znamenalo by to, že všetky mimovládne organizácie, ktoré sa zapájajú do tvorby politík, by mali nielen povinnosť sa registrovať, vypracúvať správy, ale za pochybenie im budú hroziť pokuty až zrušenie organizácie,“ uviedlo stredisko, ktoré tieto pravidlá interpretuje ako snahu o zastrašenie občianskej spoločnosti a vytváranie bariér.
Stredisko doplnilo, že mimovládky, ktorým orgány verejnej správy poskytli prostriedky, budú podľa návrhu považované za povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na základe žiadosti tak budú musieť sprístupniť informácie o hospodárení.
„V prípade, že mimovládna organizácia takej žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, bude musieť podať subjektu, ktorý jej poskytol verejné prostriedky, podnet na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom,“ vysvetlilo stredisko, podľa ktorého to bude pre mimovládky predstavovať administratívnu záťaž.
Kontrola už existuje
Súčasne podotklo, že verejné finančné prostriedky poskytnuté mimovládnym organizáciám už teraz podliehajú zo zákona kontrole, a to cez povinnosť zverejniť zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov.
„Pripomíname poslancom, že verejnosti sa nezodpovedajú mimovládne organizácie ale štátne orgány, ktoré majú povinnosť zverejňovať zmluvy s mimovládnymi organizáciami, a ktorým tieto organizácie pri poskytnutí finančných prostriedkov zasielajú vyúčtovania a správy, ktoré sa môžu štátne orgány rozhodnúť zverejňovať,“ doplnilo stredisko a uzavrelo s tým, že prenášanie zodpovednosti preukazovať efektivitu použitia verejných zdrojov na mimovládne organizácie je iba ich cielené zastrašovanie a administratívne zaťažovanie s cieľom vytvárať bariéry práva na združovanie.
Viac k témam: Lobing, Mimovládne organizácie, Neziskové organizácie, Občianska spoločnosť, Občianske združenie, Participácia, Verejná politika
Zdroj: SITA.sk – Participácia občanov na tvorbe verejných politík nie je lobing, tvrdí stredisko pre ľudské práva © SITA Všetky práva vyhradené.
24. marca 2025
