Postavili sa na odpor komunistom a bránili dekana Vojtasa, od Levočskej vzbury uplynie 76 rokov,

431293_vz5_5638 676x429.jpg

18.6.2025 (SITA.sk) – V Levoči si pripomenú júnové udalosti roku 1949, ktoré vošli do dejín a literatúry ako Levočská vzbura. Levočania sa pred 76 rokmi postavili režimu na obranu dekana Jozefa Vojtasa, ktorého štátne orgány plánovali zatknúť. Niekoľko desiatok účastníkov týchto udalostí bolo obvinených a obžalovaných, počas súdneho procesu bola viac ako päťdesiatka ľudí odsúdená na tresty odňatia slobody spojené s nútenými prácami.

Smutnú časť histórie mesta priblíži prednáška Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči pre verejnosť z cyklu Pohľady do minulosti, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 19. júna o 16:00 v priestoroch historickej radnice v Levoči. Informoval o tom vedúci oddelenia odborných činností Jozef Kušnír.

Komunisti chceli sabotovať púť

Dňa 25. júna 1949 prišli do Levoče predstavitelia Krajského národného výboru z Košíc, aby prerokovali otázku Mariánskej púte, na ktorej sa tradične zúčastňovali desaťtisíce veriacich.

„Komunistická strana sa ju pokúšala všemožne sabotovať, napríklad rušením pridaných vlakov a autobusov, ale aj prinútením okresného lekára, doktora Rožnaya, aby vydal vyhlášku o tom, že v Levočskom okrese vypukol týfus a masové podujatia sa preto nemôžu konať,“ opísal Kušnír.

Na spomínanú poradu bol predvolaný aj spomínaný miestny farár Jozef Vojtas, ktorý mal s režimom veľmi negatívnu skúsenosť. „Pár mesiacov predtým bol totiž zatknutý a vyšetrovaný za vlastizradu, ktorú mu však nepreukázali. Zo strachu pred ďalším zatknutím svoju účasť na porade odmietol. Keď poňho prišli osobne, ženy, ktoré sa v tom čase nachádzali na fare, mu v odchode zabránili,“ vysvetlil vedúci oddelenia múzea.

V priebehu krátkej chvíle sa medzi Levočanmi rozšírila informácia, že štátne orgány chcú Vojtasa uväzniť. Pri fare sa následne zhromaždil veľký dav veriacich nielen z Levoče, ale aj z okolia.

„Všetci boli odhodlaní zabrániť jeho zatknutiu, pričom zakročili aj voči predstaviteľom štátnej moci. Viacerí zo zhromaždených boli ozbrojení palicami, sekerami a ďalšími predmetmi. Podľa niektorých, mierne prehnaných odhadov, sa v ten deň v meste zhromaždilo až tisíc ľudí. Dav sa vo večerných hodinách dokonca pokúsil obsadiť stanicu Zboru národnej bezpečnosti, čo vyvolalo varovné výstrely ozbrojených príslušníkov,“ priblížil Kušnír.

Vypočúvanie sprevádzalo násilie

Bezpečnostná situácia bola kritická a do Levoče boli preto podľa jeho slov privolané bezpečnostné zložky, ktoré mali nastoliť poriadok. Udalosti toho večera a noci sú zdokumentované vďaka dôkladnému vyšetrovaniu celej záležitosti.

Po tejto udalosti boli vypočúvané desiatky svedkov, pričom vypočúvanie bolo doprevádzané fyzickým násilím s cieľom, aby sa k spáchaniu skutku priznali.

„Niekoľko desiatok účastníkov týchto udalostí bolo obvinených a obžalovaných z účasti na zhluknutí pred rímskokatolíckou farou v Levoči, z rozširovania poplašných správ o zatýkaní a internovaní kňazov, z ozbrojenia palicami, vykrikovania urážlivých a protištátnych hesiel, ako aj z toho, že sa dopustili násilia voči predstaviteľom verejného, hospodárskeho a politického života z okresu Levoča,“ uviedol vedúci oddelenia odborných činností Spišského múzea.

Ostro sledovaný súdny proces

Nasledoval ostro sledovaný súdny proces, počas ktorého bolo viac ako 50 ľudí, vrátane mladistvých, odsúdených na tresty odňatia slobody. Tie si odpykávali vo väzniciach v Leopoldove, Ilave, v Jáchymove a v Štátnom ústave pre mladistvých v Trenčíne. Kušnír pripomenul, že súčasťou výkonu ich trestov boli aj nútené práce, ktoré vykonávali v pracovných táboroch.

„Väznení, ale aj ich príbuzní, adresovali prezidentovi Klementovi Gottwaldovi listy so žiadosťou o udelenie amnestie. Niektorým odsúdeným bola prezidentská amnestia skutočne udelená. Iným sa dostalo zadosťučinenia až po roku 1989, keď boli súdne rehabilitovaní. Malo to však prevažne už len morálny rozmer, pretože mnohí sa svojej rehabilitácie nedožili,“ dodal.

Pri príležitosti 50. výročia Levočskej vzbury dal v roku 1999 vtedajší dekan farnosti Mons. František Dlugoš osadiť v Bazilike sv. Jakuba pamätnú tabuľu s menami a výškami trestov odsúdených. Má byť pripomienkou toho, že aj Levoča sa zaradila medzi mestá svedčiace o silnej katolíckej tradícii a hlbokej viere tunajšieho obyvateľstva.

Viac k témam: História, Komunizmus, Vzbura
Zdroj: SITA.sk – Postavili sa na odpor komunistom a bránili dekana Vojtasa, od Levočskej vzbury uplynie 76 rokov, © SITA Všetky práva vyhradené.

18. júna 2025

Odporúčané články