Malé deti do dvoch rokov sú vo všeobecnosti oveľa zraniteľnejšie ako zvyšok populácie. Z nich najohrozenejšiu skupinu tvoria predčasne narodené deti, ktorých imunitný systém nie je úplne vyvinutý.
Práve pre tieto deti predstavuje veľké nebezpečenstvo respiračný syncyciálny vírus (RS vírus). Dobrou správou je, že existuje spôsob, ako ich ochrániť.
Nebezpečný pre slabších
RS vírus sa prejavuje ako bežné nachladnutie. Ak ho „dostane“ inak zdravý človek, väčšinou ani nevie, že ho prekonal. Štatistiky hovoria, že do dvoch rokov života sa s ním stretne prakticky každé dieťa. V 83 % prípadov má mierny priebeh a prejaví sa s typickými príznakmi nachladnutia alebo chrípky, ako je zvýšená teplota, výtok z nosa, škriabanie v hrdle, podráždenosť či bolesť hlavy. „RS vírus však môže byť extrémne nebezpečný, ak sa dostane do oslabeného, poškodeného alebo nedostatočne vyvinutého organizmu,“ konštatuje MUDr. Jaroslava Orosová, detský pneumológ, špecialista na ochorenia dýchacích orgánov u detí. Najviac ohrozené sú preto predčasne narodené deti a deti s vývojovými chybami pľúc či srdca, najmä v útlom veku.
Prieskum: až tretina detí s infekciou dýchacích ciest je ohrozená RS vírusom
Z výsledkov medzinárodnej štúdie PONI, ktorá skúmala výskyt RS vírusu na vzorke 2 391 predčasne narodených detí v 23 krajinách z celého sveta, medzi inými aj zo Slovenska a Českej republiky, sa vedcom podarilo zistiť, že kvôli infekcii dýchacích ciest bolo hospitalizovaných takmer desať percent detí. U tretiny z nich sa potvrdila prítomnosť RS vírusu, pričom viac ako polovica prípadov bola závažná. „Ak si neviete predstaviť, čo znamená závažný prípad infekcie RS vírusom, predstavte si napríklad dieťa, ktoré sa dusí a nemôže dýchať,“ opisuje MUDr. Jaroslava Orosová. Výskum tiež hovorí, že až 73 % prípadov potrebuje aj doplnkový kyslík.
Ako sa mu dá vyhnúť? Len ťažko
„RS vírus sa u väčšiny ľudí prejavuje ako mierna viróza, ktorú organizmus zvyčajne zvládne bez väčších ťažkostí. Ale aj človek s dobre fungujúcou imunitou prenáša vírus až 7 dní po tom, ako infekciu prekonal,“ hovorí MUDr. Jaroslava Orosová. Základnou prevenciou pred ochorením je karanténa – ak je vaše dieťa v rizikovej skupine (je predčasne narodené alebo trpí nejakou vývojovou chybou srdca či pľúc), vyhýbajte sa, najmä v jesenných a zimných mesiacoch, miestam s vysokou koncentráciou ľudí. Dodržujte zvýšenú hygienu: umývajte si ruky mydlom a teplou vodou vždy, keď sa dotýkate bábätka. Ak niečo „chytíte“, dieťatko nebozkávajte a pravidelne vetrajte. „V prvých mesiacoch života dieťatka z rizikovej skupiny je naozaj veľmi užitočné obmedziť jeho kontakt s okolím na minimum – čím menej ľudí stretnete, tým je riziko nižšie. Dospelí či starší súrodenci môžu vírus preniesť na drobca bez toho, aby sami pocítili akékoľvek príznaky choroby,“ varuje MUDr. Jaroslava Orosová.
Faktory, ktoré zvyšujú riziko nákazy
Prieskum poukázal aj na to, že okrem základnej prevencie existujú ešte aj faktory, ktoré riziko nákazy u predčasne narodených detí zvyšujú. „Zo štúdie PONI vyplýva, že vyššiemu riziku sú vystavené deti, ktoré žijú v domácnosti s fajčiarom (2 x vyššia pravdepodobnosť nákazy) alebo majú konkrétny typ vrodenej choroby srdca (až 3,5 x vyššia pravdepodobnosť),“ konštatuje MUDr. Jaroslava Orosová. Šance na infekciu RS vírusom tiež zvyšuje fakt, že má malé dieťa súrodenca vo veku 4 – 5 rokov, ale aj to, že dieťa sa narodilo matke, ktorá mala pri pôrode 25 rokov, či dokonca menej.
Trojmesačný Jonatán a jeho boj o život
Jonatán sa narodil v 26. týždni tehotenstva (teda o 14 týždňov skôr) a pri narodení vážil len 1 080 gramov. Prvé týždne svojho života strávil v inkubátore, kde mal podporné dýchanie. Domov ho pustili po dva a pol mesiaci. Žiaľ, jeho ťažký životný štart sa po príchode domov ešte skomplikoval. Jonatán sa približne týždeň po prepustení z nemocnice nakazil RS vírusom. Doma v tom období boli chorí dvaja starší súrodenci, ktorých rodičia od bábätka izolovali a všetci nosili aj rúšku. Ale nakazila sa matka a tá vírus preniesla na svoje bábätko. Vírus mal u rodinných príslušníkov príznaky podobné chrípke s kašľom, Jonatánovi však takmer ohrozil život. „V noci nám monitor dychu pípal asi päťkrát, malý nedýchal, mal modré okolie úst a modré končeky prstov, zo dvakrát som mu musela masírovať hrudníček, aby sa nadýchol“ opisuje hodiny strachu 35-ročná mamička Daniela. Na druhý deň ráno bežali na Kliniku detskej pneumológie do Podunajských Biskupíc. „V Podunajských Biskupiciach nás hneď hospitalizovali. Výsledky potvrdili RS vírus asi na tretí deň, kedy choroba aj naplno prepukla a drobunký Jonatán musel zabojovať o život, pretože tento vírus môže mať pre dieťatko s nezrelými pľúckami fatálne následky. Nasadili mu antibiotiká, kortikoidy aj kyslíkovú liečbu. Domov nás prepustili po troch týždňoch, malý bol na kyslíkovej liečbe v domácom prostredí približne ďalšie tri mesiace,“ vykresľuje Daniela jedno z najťažších období v živote.
Účinná prevencia pred RS vírusom
Zvýšená hygiena a obmedzený kontakt s potenciálnymi nosičmi vírusu sú síce účinné opatrenia, no nie vždy je možné ich striktne dodržiavať. „Imunoprofylaxia, ktorú môže naordinovať špecialista, je podanie obranných protilátok priamo do organizmu. Liek sa podáva v sezóne RS vírusu od novembra do apríla injekciou do svalu v mesačných intervaloch, aby sa udržiavala primeraná hladina protilátok v tele dieťaťa,“ vysvetľuje odborník. „Injekcia môže pripomínať očkovanie, v skutočnosti však nemá imunoprofylaxia s očkovaním nič spoločné. Do tela dieťatka sa ňou totiž nedostáva antigén (oslabený pôvodca ochorenia), ale priamo obranná látka,“ objasňuje MUDr. Orosová. Jonatánova mamička by po tom všetkom, čo si minulý rok cez Vianoce prežili, uvítala imunoprofylaxiu skôr, ako je zvykom podávať. „Bolo by výborné, keby legislatíva umožnila imunoprofylaxiu už na neonatologických oddeleniach (v zimnej sezóne), pred prepustením predčasniatok domov, aby deti neboli ohrozené na živote, tak ako Joni, ktorý má ešte aj v roku následky ochorenia,“ dodáva Daniela. Podávanie imunoprofylaxie má najväčší zmysel do 2. roku života dieťaťa, v neskoršom období si už vie s RS vírusmi poradiť aj organizmus detí z rizikových skupín. Imunoprofylaxia nemá doteraz preukázané žiadne závažné vedľajšie účinky, jej podanie však musí naordinovať odborník. „Môže sa vyskytnúť mierny opuch v oblasti vpichu, zvýšená teplota, hnačka či nervozita, zvyčajne však deti liek znášajú dobre,“ uzatvára detská pneumonologička.
Viac informácií o RS víruse nájdete na www.rsvirus.sk.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
3. novembra 2016
