12.6.2024 (SITA.sk) –
aktualizované 12. júna 12:02
Okrem bývalých prezidentov budú mať právo na doživotnú rentu aj bývalí predsedovia vlád a predsedovia parlamentu. Vyplýva to z Návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR („lex atentát“), ktorý v stredu schválila vláda.
Podmienkou však je, aby vykonávali svoju funkciu aspoň dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Opatrenie by sa tak nemalo vzťahovať napríklad na expremiérov Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu. „Nemyslím si, že pán Mečiar má odslúžených viac ako osem rokov, myslím si, že je to menej,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pred rokovaním vlády a doplnil, že v prípade Dzurindu to tiež nie je plných osem rokov.
„Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa. Začlenenie sa do ‚bežného‘ života je častokrát nemožné už len z prostého dôvodu mimoriadnej úrovne exponovanosti osoby v predošlých rokoch. Výkon takej vysokej ústavnej funkcie po takú dlhú dobu prináša jej nositeľovi tak úroveň skúseností a poznania verejného priestoru, že je aj v záujme štátu umožniť aj po skončení výkonu funkcie jeho pôsobenie v tomto priestore a využitie získaných skúseností v prospech budúcich generácií,“ uvádza sa v odôvodnení návrhu.
Dve výnimky na doživotnú rentu
Na právo na doživotnú rentu pre premiérov a šéfov parlamentu sa však budú vzťahovať dve výnimky. „Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu – vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti takéhoto konania znamená zánik práva na doživotný plat,“ uvádza sa v dokumente.
Súčasťou opatrení je aj to, že sa prezidentovi, predsedovi národnej rady a predsedovi vlády priznáva právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Takisto sa rozširuje počet osôb, ktorým sa bude zo strany štátu poskytovať trvalá ochrana.
„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a vyššiu mieru ohrozenia politických predstaviteľov, a to bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo opozícii, sa navrhuje, aby sa ochrana určených osôb poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a politických hnutí, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady SR získali zastúpenie v Národnej rade SR, pokiaľ sú poslancami Národnej rady SR,“ uvádza sa v materiáli.
Tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia
Súbor opatrení, ktorými vláda reaguje na útok na premiéra Roberta Fica, sa dotkne zhromažďovacieho práva tak, aby v budúcnosti nekonali protesty pred domami politikov. Ako povedal Šutaj Eštok, protesty by sa mali konať na verejných priestranstvách.
Zákon tiež zavádza tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia. „Prvý z nich je založený na tom, že výkonom zhromažďovacieho práva sa vyjadrujú názory na riešenie verejných a iných spoločných, spoločenských záležitostí, a preto je priestorom na jeho výkon primárne priestor mimo súkromia, resp. obydlia iných osôb, hoc aj osôb, ktorých sa účel zhromaždenia môže týkať. V prípade zhromaždení takpovediac pod oknami dotknutej osoby dochádza ku konfliktu dvoch ústavných práv, ktorý je nevyhnutné riešiť primárne dohodou a ak k nej nedôjde, tak v prospech práva na súkromie a nerušené užívanie obydlia,“ uvádza sa v dokumente.
Druhým dôvodom je podľa predkladateľov predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení. „V danom prípade návrh vychádza z toho, že samotné riziko stretu skupín s protichodnými záujmami vrátane rizika konfliktu nie je dôvodom na zákaz zhromaždenia. Zároveň sa vychádza z premisy pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť možnosť realizácie zhromažďovacieho práva aj s použitím síl a prostriedkov, ktoré má rozumne k dispozícii. Na použitie tohto dôvodu zákazu bude teda potrebné posúdiť, či riziko konfliktu, ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu podmienky pokojného výkonu zhromažďovacieho práva, je silne prítomné a nie je ho možné riešiť poriadkovými a organizačnými opatreniami na mieste, resp. dohodou zvolávateľov alebo iným spôsobom,“ deklaruje materiál.
Ak žiaden zo spôsobov do úvahy neprichádza, resp. zabezpečenie verejného poriadku by si vyžiadalo nasadanie síl a prostriedkov, ktoré buď presahujú možnosti verejnej moci, alebo sú neprimerane náročné, bude po novom možné konflikt viacerých zhromaždení riešiť zákazom.
Tretím dôvodom na obmedzenie zhromažďovacieho práva je ochrana základných práv a slobôd iných, konkrétne práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia. „To, čo sa v danom prípade bude musieť posudzovať, je miera narušenia týchto práv a neexistencia inej možnosti ich ochrany,“ dodal dokument.
Viac k témam: Atentát, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Lex-atentát, Minister vnútra SR, Premiér Slovenskej republiky, Streľba na premiéra Roberta Fica v Handlovej
Zdroj: SITA.sk – Tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia aj nárok na doživotnú rentu, vláda schválila „lex atentát“ © SITA Všetky práva vyhradené.
12. júna 2024
