11.2.2026 (SITA.sk) – Pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona, ktorá sa prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku týka využívania spolupracujúcich osôb, Ústavným súdom (ÚS) SR považuje generálny prokurátor Maroš Žilinka za zásadné.
Ako napísal na sociálnej sieti, pozastavenie účinnosti zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu. Zároveň tiež zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie podnety týkajúce sa poslednej novely Trestného zákona z decembra minulého roka. Ako vyplýva z rozhodnutia ÚS SR, v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie podnety od skupiny 51 poslancov parlamentu, generálneho prokurátora Maroša Žilinku, a tiež od Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.
Spoločné konanie
Všetky ich spojil do spoločného konania. Pozastavil tiež účinnosť článku týkajúceho sa takzvaných kajúcnikov. Podľa novely „za dôkaz získaný prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu, ktorý sa nesmie v konaní použiť podľa odseku 5, sa považuje aj dôkaz získaný od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit a ktorá v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti“.
V ďalších častiach návrhu na pozastavenie účinnosti ÚS SR nevyhovel. „Výrok 1 tohto uznesenia nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanoviská sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl, ktoré sa týkajú výroku a odôvodnenia rozhodnutia,“ píše sa v rozhodnutí ústavného súdu.
Ako neskôr spresnila hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová, súd prijal podnet skupiny poslancov na ďalšie konanie v celom rozsahu, keďže nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné daný návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť. Ozrejmila, že poslanci navrhli, aby ÚS SR pozastavil účinnosť minimálne druhého článku predmetného zákona. Súd posúdil dôvodnosť pozastavenia účinnosti tejto časti a vyhovel návrhu v súvislosti s vyššie spomínaným odsekom.
„Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosť sa ústavný súd zameral na skupinou poslancov tvrdené ohrozenie základných práv a slobôd a možnú nenapraviteľnosť záťaží, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, ak by návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia čl. II bodu 1 zákona nebolo vyhovené. Dospel pritom k záveru, že v prípade nevyhovenia návrhu na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia by bezpochyby došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených, ako aj subjektívne práva samotných spolupracujúcich obvinených,“ objasnila.
Ohrozené aj práva poškodených
Doplnila, že ohrozené mohli byť aj práva poškodených, a to v prípade, ak by sa na výpovede spolupracujúcich obvinených, ktoré sú neraz jedným z hlavných dôkazov, neprihliadalo v určitých trestných konaniach, a v dôsledku dôkaznej núdze by boli konania právoplatne ukončené inak, než odsúdením páchateľov. Aj v prípade, ak by ÚS SR následne dospel k záveru o nesúlade daných ustanovení s Ústavou SR, možnosť znovuotvorenia právoplatne skončených trestných konaní nie je jednoznačne definovateľná.
„Vo vzťahu k samotným spolupracujúcim osobám ako beneficientom prichádza do úvahy predovšetkým ohrozenie ich ústavou garantovaného práva na obhajobu, ktorého následky by bolo možné iba ťažko reparovať. Všeobecná formulácia použitá v § 119 ods. 6 Trestného poriadku („dôkaz získaný od osoby“) na určenie rozsahu dôkaznej neprípustnosti za tam uvedených podmienok evokuje predstavu, že dotknutá osoba je dôkazne diskvalifikovaná aj v trestnom konaní, ktoré je vedené proti nej samotnej. Nemohla by teda ani byť vypočutá ako obvinená (ku skutku kladenému jej za vinu), čo generuje dôvodný predpoklad relevantného porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, a teda aj dôvod na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia,“ vysvetľuje ďalej hovorkyňa ÚS SR.
Doplnila, že podľa ústavného súdu je tiež v predmetnej veci veľmi dôležitá dôvera v stálosť objektívneho práva, keďže právny vzťah medzi štátnou mocou reprezentovanou prokuratúrou a spolupracujúcim obvineným si vyžaduje vysokú mieru dôvery zo strany spolupracujúceho obvineného. Ak má totiž odhaľovať nielen trestnú činnosť iných osôb, ale aj vlastnú, prípadne svoj podiel na nej, fakticky a dobrovoľne sa tak vzdáva určitých aspektov svojho práva na obhajobu.
Ústavný súd zároveň zdôraznil, že predmetný článok novely neobsahuje explicitné prechodné ustanovenie, ktoré by stanovilo, či sa ním zavádzaný nový režim hodnotenia dôkazu vzťahuje aj na tých „kajúcnikov“, ktorí už spolupracujú. „Vzhľadom na skutočnosť, že sa na procesné predpisy pri absencii prechodných ustanovení vzťahuje okamžitá aplikabilita, možno preto dôvodne predpokladať, že takto by boli aplikované aj na doterajších spolupracujúcich obvinených. Z uvedeného vyplýva, že spolupracujúci obvinení už nemajú priestor sa rozhodnúť, či by sa aj v takomto právnom rámci pôvodne rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie je pritom sporné, že prokuratúra sa s viacerými obvinenými na priznaní statusu spolupracujúceho obvineného dohodla, z čoho vyplýva, že zásah je bezprostredný a reálny, nie špekulatívny,“ uviedla Ferencová.
Spravodlivosť trestného procesu
ÚS SR teda dospel k záveru, že bude bezpečnejšie účinnosť napadnutého ustanovenia pozastaviť, z hľadiska ochrany hodnoty spravodlivosti trestného procesu, ktorá je previazaná s ľudskoprávnymi pozíciami poškodených aj spolupracujúcich osôb. Daná norma predstavuje zásah do živých konaní, ide o koncepčnú zmenu a nie je v súčasnosti možné predvídať dôsledky jej aplikácie.
„Pokiaľ ide o napadnuté ustanovenie čl. II bodu 2 zákona, v zmysle ktorého v § 168 ods. 1 Trestného poriadku sa na konci prvej vety pripájajú slová: „alebo ak dôkazy boli získané od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, pričom súd uvedie aj hodnotenie jej dôveryhodnosti“, ústavný súd návrhu skupiny poslancov na pozastavenie jeho účinnosti nevyhovel, keďže nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť pozastavenia účinnosti aj tohto napadnutého ustanovenia,“ uviedla hovorkyňa ÚS SR. Doplnila, že poslanci ústavnému súdu nenavrhli aby pozastavil aj účinnosť ostatných napadnutých ustanovení, teda tých, ktoré sa týkajú trestného činu marenia volebnej kampane a trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania o pozastavení účinnosti ďalších napadnutých ustanovení nerozhodol.
Novela nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra 2025. Poslanci parlamentu schválili predmetné zmeny v prvej polovici decembra, prezident ju zakrátko podpísal. Novelizácia okrem iného zavádza princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach, ale tiež obmedzuje využívanie výpovedí kajúcnikov v trestných konaniach. Zaviedla tiež nové trestné činy, a to popieranie povojnového usporiadania aj ovplyvňovanie volieb prostredníctvom podpory zo zahraničia.
Národná rada ešte 11. decembra 2025 schválila novelu Trestného zákona, hlasovalo za ňu 76 poslancov. Okrem sprísnenia trestov pri drobných krádežiach novela, ktorá mení aj Trestný poriadok, obmedzuje aj využívanie spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, v trestnom konaní. Podľa novelizácia by súdy nemali prihliadať na ich výpovede, pokiaľ sa preukáže, že v akomkoľvek trestnom konaní nehovorili pravdu. Podľa kritikov novely sa tým znemožní vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti, napríklad zločineckých skupín.
Viac k témam: Generálny prokurátor, Kajucnik, Novela Trestného zákona, Súdy, Trestný poriadok
Zdroj: SITA.sk – Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona o kajúcnikoch, Žilinka hovorí o zásadnom kroku © SITA Všetky práva vyhradené.
11. februára 2026
