BRATISLAVA 15. apríla (WBN/PR) – Slovensko sa aj tento rok pripojí ku krajinám, ktoré si 17. apríla pripomínajú Svetový deň hemofílie. Košický Dóm sv. Alžbety sa v piatok v noci symbolicky rozsvieti na červeno s cieľom upozorniť na genetickú poruchu, spôsobujúcu nedostatočnú zrážanlivosť krvi. Pripojí sa tak k ďalším miestam sveta ako Niagarské vodopády či CN Tower v Toronte. Keďže ľuďom s ťažším typom tohto ochorenia hrozí riziko vykrvácania, rýchla prvá pomoc je pre nich základnou podmienkou prežitia.
Nevyliečiteľná, no dobre liečiteľná
Hemofilici nekrvácajú rýchlejšie ako zdraví ľudia. Zastavenie krvácania však trvá dlhšie. Podľa informácií Národného hemofilického centra u nás trpí hemofíliou okolo 590 ľudí. „Skutočný počet pacientov so zvýšenou krvácavosťou je však vyšší, keďže okrem hemofílie Národný register vrodených krvácavých ochorení eviduje takmer 2 450 jedincov s ďalšími poruchami zrážania krvi. V minulosti bola kvalita života s touto diagnózou veľmi nízka. Dnes majú pacienti vďaka liečbe šancu na plnohodnotný život s malými obmedzeniami,“ vysvetľuje Jaroslav Janovec, predseda Slovenského hemofilického združenia. Hemofília je choroba, pri ktorej chýba v krvi bielkovina, umožňujúca zrážanie krvi. Choroba sa nedá vyliečiť, pacientom však pomáhajú lieky, ktoré spomínanú bielkovinu v organizme dokážu nahradiť. Významnú úlohu v ich bezpečnosti však zohráva okrem liečby aj to, že im ich blízki, priatelia či kolegovia, vedia v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc a dokonca aj vnútrožilovo podať liek.
Rizikom je najmä vnútorné krvácanie
Jedným z najväčších rizík sú pre hemofilikov úrazy, ktoré spôsobujú vonkajšie či vnútorné krvácanie. „Pri úrazoch akéhokoľvek typu je veľmi podstatné hemofilikovi poskytnúť rýchlu prvú pomoc, podať mu liek, ktorý by mal mať pri sebe a ktorý by mal zabrániť vykrvácaniu. Zavolať 112-tku je vhodné aj v prípade, že nie sú viditeľné žiadne vonkajšie zranenia a dotyčný je pri vedomí a nesťažuje sa na žiadne bolesti. V prípade väčšieho poranenia je však nevyhnutné ihneď kontaktovať aj špecialistu – hematológa príslušnej regionálnej nemocnice, ktorý zabezpečí adekvátnu liečbu krvácania. “ konštatuje MUDr. Angelika Bátorová, PhD., prednostka Kliniky hematológie a trasfúziológie LF UK, SZU a UNB a vedúca Národného hemofilického centra, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UNB. Upozorňuje, že neviditeľné vnútorné krvácanie môže byť pre hemofilikov životunebezpečné a včasné podanie lieku ešte pred prevozom do nemocnice je neraz život zachraňujúcim úkonom.
Prvá pomoc sa veľmi nelíši
Podanie prvej pomoci hemofilikom sa takmer nelíši od prvej pomoci ľudom bez tejto diagnózy. „Ak je viditeľné vonkajšie krvácanie, treba ho zastaviť. Platia rovnaké zásady ako pri ostatných ľuďoch: pri rane s krvácaním tlačíme prstami alebo dlaňou priamo v mieste krvácania. Keď má záchranca k dispozícii obväzy a absolvoval kurz prvej pomoci, môže aplikovať tlakový obväz. Treba si však uvedomiť, že bez podania lieku sa u hemofilika krvácanie nezastaví napriek týmto opatreniam, preto ostáva prvoradou snaha čo najskôr podať liek obsahujúci chýbajúcu bielkovinu v krvi“ opisuje Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. odborný garant projektu Krajina záchrancov.
Problémom je identifikácia
Každé viditeľné vonkajšie krvácanie treba zastaviť čím skôr. Pri krvácaní z rán na končatinách a krku, kde veľké cievy prebiehajú tesne pod povrchom kože je dôležité spolu so zastavením krvácania poskytnúť aj protišokové opatrenia. Je to hlavne uloženie do pohodlnej polohy, upokojovanie a bránenie stratám tepla prikrytím.“ radí doktor. Ak je postihnutý v bezvedomí, najväčším rizikom pri
prvej pomoci a následnej hospitalizácii je fakt, že jeho diagnóza zostane neodhalená. „Hemofilici nosia pri sebe preukaz s upozornením a s telefonickým kontaktom na ošetrujúceho hematológa, ktorý upozorní na potrebu špeciálnej nemocničnej starostlivosti“ konštatuje Viliam Dobiáš.
„Štatistiky hovoria, že 75 percent úrazov sa stane v prítomnosti blízkych či kolegov, prvú pomoc však ovláda stále veľmi málo ľudí. V prípade hemofilikov platí rovnaké pravidlo ako pri ostatných ľuďoch: aj keď ich diagnózu nepoznáte, akákoľvek prvá pomoc je pri úraze lepšia, ako žiadna,“ vysvetľuje garant projektu Krajina záchrancov.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
15. apríla 2016
