6.6.2026 (SITA.sk) – Komentár Petra Weissa.
Voľby v Maďarsku vyvolali na Slovensku aj v strednej Európe veľké očakávania. Po šestnástich rokoch odišiel z čela vlády Viktor Orbán, vypäto národno-konzervatívny politik, ktorý bol nositeľom konfliktov s EÚ, blokovania spoločných európskych riešení, najmä voči ruskej agresii proti Ukrajine, ale aj autorom a praktickým realizátorom veľkomaďarskej politiky spájania národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych väzieb medzi maďarským štátom a príslušníkmi maďarských menšín, ktorí sú občanmi susedných štátov. Jeho nástupca Péter Magyar nastupoval s prísľubom reintegrácie Maďarska do európskeho hlavného prúdu, zmeny Orbánovho režimu na demokratický a obnovy regionálnej spolupráce.
Trianon ako prvá prekážka
Mnohí preto automaticky predpokladali, že zmena vlády v Budapešti povedie aj k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov a k reštartu Vyšehradskej štvorky. Už prvé týždne Magyarovho vládnutia však ukazujú, že realita bude podstatne zložitejšia.
Výrok nového maďarského premiéra pri výročí podpisu Trianonskej mierovej zmluvy, že „Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou“, znalcov maďarských politických pomerov nemohol prekvapiť. Nešlo o žiadnu „nešťastnú formuláciu“. Išlo o vedomý politický signál smerom k maďarskej verejnosti. Péter Magyar dal najavo, že hoci odmieta Orbánovu zahraničnú a európsku politiku, ktorá zavliekla Maďarsko do izolácie, v otázkach národnej identity a vzťahu k Maďarom za hranicami nechce prerušiť kontinuitu s dlhoročnou politikou nielen maďarskej konzervatívnej pravice, ale aj ostatných strán, založenou na prekonávaní trianonskej traumy.
Práve v tom spočíva prvý problém pri novom utváraní maďarsko-slovenských bilaterálnych vzťahov, ale aj vzťahov v stredoeurópskom regióne. V Bruseli môže Magyar pôsobiť ako opak Orbána. V otázkach historickej pamäti, vzťahu k zahraničným Maďarom a prístupe k Pamätnému dňu národnej spolupatričnosti, ktorý zaviedol 31. mája 2010 maďarský parlament ako jedno z prvých opatrení po nástupe Orbána k moci, sú rozdiely medzi stranou TISZA a Fideszom oveľa menšie, než sa niektorým pozorovateľom zdalo.
Jednoducho, pestovanie trianonskej krivdy sa stalo pevnou súčasťou maďarskej národnej identity, manifestovanej symbolickými prejavmi nespokojnosti s podobou štátnych hraníc v Karpatskej kotline. To sú všetky tie mapy rozkrájaného Veľkého Maďarska na autách či jedálnych lístkoch v reštauráciách, na šáloch na futbalových zápasoch, v záberoch niekdajších častí Uhorského kráľovstva v maďarskej televízii pri hraní štátnej hymny alebo nazývanie Slovenskej republiky Felvidékom, teda Hornou zemou.
Dve rozdielne mobilizačné stratégie
Rovnako nie je náhodou, že slovenské reakcie na Magyarovo vyjadrenie boli okamžité a ostré. Premiér Robert Fico aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár zdôraznili, že Maďarsko nesusedí samo so sebou, ale so suverénnymi štátmi vrátane Slovenskej republiky. V slovenskom politickom myslení totiž podobné výroky nevyvolávajú asociácie s kultúrnou a jazykovou spolupatričnosťou Maďarov, ale s tradíciami maďarského revizionizmu. Toho tvrdého v rokoch 1938 – 1939, ako aj toho mäkkého, ktorý prišiel po prevrate a ktorý odštartoval výrok prvého demokraticky zvoleného predsedu vlády Józsefa Antalla v roku 1990, že sa cíti byť premiérom 15 miliónov Maďarov.
To, čo by sa na prvý pohľad mohlo zdať sporom medzi novým maďarským premiérom a slovenskou vládou, je v skutočnosti stret dvoch odlišných mobilizačných stratégií.
Magyar sa snaží osloviť maďarských voličov pripomínaním historickej traumy Trianonu a zdôrazňovaním jednoty maďarského národa bez ohľadu na štátne hranice. Fico naopak mobilizuje slovenskú verejnosť obavami z maďarského revizionizmu a zo spochybňovania povojnového usporiadania napádaním Benešových dekrétov. Aj preto slovenská vláda podporila známu prílepkovú zmenu Trestného zákona, ktorá umožňuje potrestať takéto spochybňovanie až polročným väzením. Pamätáme si, že to vyvolalo prestrelku medzi Péterom Magyarom a Robertom Ficom ešte pred maďarskými parlamentnými voľbami a vytvorilo prvú bariéru ich spolupráce.
Inými slovami, obaja premiéri hovoria o budúcnosti a pragmatickej spolupráci, ale podstatná časť ich politickej legitimity stojí na interpretácii minulosti.
Orbán ako ďalší zdroj napätia
To vytvára paradoxnú situáciu. Kým Orbán a Fico boli napriek spomenutým rozdielom v historických naratívoch spojencami, pretože ich spájal podobný pohľad na Európsku úniu, migráciu, vojnu na Ukrajine, demokraciu, koncept „suverénnej politiky“ a zhoda v národno-konzervatívnej ideológii, medzi Ficom a Magyarom takýto prirodzený základ pre spoluprácu neexistuje.
Péter Magyar sa dostal k moci práve preto, že odmietol Orbánov systém. Počas kampane hovoril o „najskorumpovanejšej a najcynickejšej vláde v dejinách demokratického Maďarska“ a sľuboval, že krajinu vráti do európskeho hlavného prúdu. Tvrdil, že Orbán priviedol Maďarsko k medzinárodnej izolácii, ekonomickému zaostávaniu a morálnemu úpadku.
Robert Fico pritom patril k najvernejším Orbánovým spojencom v Európe. O maďarskom premiérovi vyhlásil, že počas svojej politickej kariéry nepoznal politika, ktorý by tak suverénne presadzoval záujmy svojej krajiny a svojho národa. Opakovane dával najavo, že práve Orbánov model by mal byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
To znamená, že vzťah oboch premiérov nie je zaťažený iba rozdielnymi názormi na históriu, jej prekonávanie a európske politiky. Je zaťažený aj samotným faktom, že Magyar zničil politický projekt Orbána, ktorý bol predmetom neskrývaného obdivu slovenského premiéra. A naopak, Péter Magyar vníma Roberta Fica ako najvernejšieho politického spojenca a podporovateľa Viktora Orbána a všetkého, čo predstavoval.
Budúcnosť V4 zostáva otvorená
Aj preto bude budúcnosť nielen slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahov, ale aj Vyšehradskej štvorky komplikovanejšia, než sa pôvodne zdalo. Poľsko pod vedením Donalda Tuska a Maďarsko pod vedením Pétera Magyara majú záujem obnoviť funkčnosť regionálnej spolupráce a vrátiť V4 lepšie meno v Európskej únii. Český premiér Andrej Babiš tiež opakovane deklaroval záujem o obnovenie tejto regionálnej spolupráce.
Najväčšou neznámou zostáva Slovensko, hoci jeho premiér sa už chystá na prevzatie predsedníctva vo V4 od 1. júla. Práve slovenská vláda totiž aj po Orbánovom odchode stále zotrváva na niektorých jeho pozíciách. V otázkach európskej politiky, vzťahu k ruskej agresii, Putinovmu režimu, pomoci Ukrajine a vytváraniu podmienok pre mierové rokovania sa dnes Ficova vláda dostáva do sporov s väčšinou členských štátov EÚ častejšie než nová maďarská vláda.
Zatiaľ čo Magyar získal moc s prísľubom, že odstráni následky orbánovského systému, Fico ešte pred niekoľkými mesiacmi predstavoval ten istý systém ako vzor hodný obdivu a nasledovania. To je najhlbší politický rozpor, ktorý bude stáť v pozadí každého stretnutia oboch premiérov.
Pokušenie slovenského premiéra zahrať v predvolebnom období maďarskou kartou Péter Magyar svojím vyhlásením určite posilnil. Takisto, ako Robert Fico posilnil pokušenie Pétera Magyara upevniť si vnútropolitické pozície tým, že bude hrať kartou odmietania kolektívnej viny Maďarov, zastavenia vyvlastňovania pozemkov s odvolaním sa na Benešove dekréty a zrušenia paragrafu Trestného zákona, ktorý umožňuje trestať tých, ktorí sa odmietavo vyjadrujú k rozhodnutiam prezidenta ČSR z roku 1945.
Môže sa tak stať, že odchod Viktora Orbána automaticky neobnoví ani slovensko-maďarské partnerstvo, ani funkčnosť V4. Zmeniť politické reflexy, ktoré desaťročia formovali stredoeurópsku politiku, nebude jednoduché. Už stretnutie predsedov vlád V4, ktoré do Budapešti na 23. júna zvolal maďarský premiér Péter Magyar, naznačí, či vyhrá pragmatizmus a spoločný záujem na posilnení spolupráce, váhy a vplyvu stredoeurópskych krajín v EÚ, alebo pokušenie mobilizovať voličov vyťahovaním démonov minulosti.
Viac k témam: Benešove dekréty, bývalý maďarský premiér, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Maďarský premiér, Migrácia, Minister zahraničných vecí, Názory a komentáre, Premiér Slovenskej republiky, Viktor Orbán, Vojna na Ukrajine, Voľby v Maďarsku
Zdroj: SITA.sk – Vyťahovanie starých démonov alebo prečo nebude spolupráca Fica a Magyara jednoduchá – KOMENTÁR © SITA Všetky práva vyhradené.
6. júna 2026
